Keď sme si u priateľových rodičoch zaobstarávali kefky, vybrali sme dve, ktoré v balení ostali. Keď sme sa sem o týždeň vrátili, už sme nevedeli, koho je ktorá. Prečo som na to nevedela prísť?

1.       Je to moja štvrtá kefka. Pýtate sa, ako je možné, že chamtivosť tak zvíťazí nad jedným človekom až si zadováži v jednom životnom období štyri rôzne zubné kefky? Nuž, je to tak - u nás doma, u rodičov, u druhých rodičov, na chate. To sú štyri kefky. Všetky tej istej značky, z toho istého balenia, pričom v každom balení sú rovnaké tri farebné kombinácie (každú z nich som už niekde mala).

2.       Ako vždy keď ide o kefky alebo uteráky - snažila som sa tie kefky rozdeliť na dievčatkovskú a chlapčenskú. Proste nejaká, ktorá je viac do červena, ružova alebo fialova by mala byť moja. Keďže som to však robila už pred týždňom, nepamätala som si, ktorá by mohla byť ktorá - obyčajným pohľadom na kefku si veľmi nepomôžete. Zatiaľ, čo jedna má ružové telo a zelené štetinky, druhá má tmavomodré telo a ružové štetinky.

Stála som teda v kúpeľni, snažila sa prísť na to, ktorá kefka je dievčenská a ktorá chlapčenská a vtedy mi to došlo! Tieto kefky sú genderovo neutrálne!!!!

Táto bájka o kefkách a farbách v sebe nosí ponaučenie: Ak sa rozhodujeme  alebo hodnotíme na základe genderových stereotypov, moc si nepomôžeme a nič nevyriešime a už vôbec nebudeme chápať logiku nášho bývalého rozhodovania, pretože to bola iba logika pomyselná, nie skutočná. Alebo: nikdy nepodceňujte niektoré zubné kefky, ešte sa od nich máme veľa učiť!

:)))